Odhad veku srnčej zveri

Na túto tému už bolo napísaného veľa a stále je odhad veku srnčej zveri pre mnohých „nočnou morou“. Neexistuje žiadna šablóna a preto si tento článok dáva za cieľ, poskytnúť návod, kde a hlavne aké informácie je možné získať a ako ich správne interpretovať. Podobá sa to známej hre puzzle . Ak budú všetky časti správne uložené, vznikne ucelený obraz.

Túžbou každého poľovníka je, aby v jeho revíri boli len kvalitné srnce. Ale také srnce si musíme vychovať, samé sa neobjavia. Aby bolo možné kvalitne prevádzať chov zveri , musia poľovníci dokonale ovládať jednu z najdôležitejších chovateľských činností, ktorou je určenie resp.odhad ( nakoľko presné určenie veku zveri je možné len v laboratórnych podmienkach ) veku zveri. Odhad sa prevádza na živej zveri a následne sa overuje na ulovenej zveri, pri posudzovaní ktorej sa overuje správnosť prevedenia vyraďovacieho odstrelu. Poľovník musí najprv disponovať informáciami, pričom každá získaná informácia musí byť konfrontovaná s už zmi informáciami. Po ich správnom vyhodnotení môžu byť správne využité. Tu sa musí prejaviť jeho zodpovedný prístup. Každá maličkosť má svoj význam a jej zanedbanie má okamžitý negatívny vplyv na výsledok – chovateľský zásah – poľovník má len jeden pokus, oprava neexistuje. 

Už počujem tie hlasy niektorých poľovníkov, že ich nemusí nikto poučovať, že oni najlepšie vedia čo a ako. Nikoho nechcem poučovať, ale chcem dať poľovníkom pomôcku, ktorá by im mohla pomôcť pri výkone práva poľovníctva. V prvom rade si každý poľovník musí uvedomiť, že pri snahe získať potrebné informácie sa príchodom do prirodzeného prostredia sledovanej zveri, v ktorom sa táto veľmi dobre orientuje, či chce alebo nechce stáva rušivým vonkajším prvkom. A čo je ešte horšie, má ešte jedného nepriateľa a tým je čas. Celé snaženie poľovníka o získanie potrebných informácií a samotné správanie zveri je súčasne intenzívne ovplyvňované aj priebehom loveckej sezóny.

 

Poľovníkove snaženie musí začať najprv tým, že zistí miesto kde sa jedinec nachádza, čas kedy tento vychádza na pašu, ako sa správa a pokiaľ mu to situácie umožňujú sleduje aj vzťah k ostatnej zveri. Miesto, čas, správanie a vzťah k zveri sa pre poľovníka stávajú prvotnými informáciami o sledovanej zveri a na ich pevnom základe môže tzv. nahrubo odhadnúť vek zveri. Pokiaľ takýmito informáciami nedisponuje, nemôžeme hovoriť o zodpovednom prístupe k odhadu veku zveri. Je to ako pri stavbe domu, keď nie sú pevné základy, dom sa zrúti.

Kto má alebo mal deti vie, ako sa deti správajú. Podobne je to aj s mladým srncom ( I.VT ). Na pašu vychádza ešte za plného svetla po krátkom vetrení. Detsky hraví, bezstarostne pobehujúci z miesta na miesto a pri kontakte odskakuje, zostáva stáť a vetrí. Odbieha až po opakovanom podnete. Pred silnejšími jedincami rýchlo uteká. 

 

 

 

 

Pri dospievajúcom srncovi ( II.VT ) je to tiež ako pri dospievajúcej mládeži. Na pašu vychádza neskoršie, pozvoľne a po dlhšom vetrení. Rýchlo prechádza medzi nebezpečným okrajom do voľného priestoru. Počas paše opakovane vetrí a v prípade vyrušenia zostáva len krátko v nehnutom postoji. Po identifikácii ihneď odbieha do úkrytu, kde bäka menej hrubým hlasom. Je verný svojmu stanovisku a hranice si vyznačuje. Hrabaniská sú viditeľné, rozsiahle a hlboké. Pri vytĺkaní si počína veľmi agresívne. 

 

Dospelý srnec ( III.VT ) vychádza ako posledný, často až po zotmení a dlhom vetrení. Pohybuje sa pri okrajoch lesa a krovín. Po vyrušení hneď uniká, často nie je možné zistiť smer. Po vyrušení bäka krátko, úsečne a hlbokým hlasom. Teritóriu si vyznačuje len sporadicky, má škodnícke sklony a je neznášanlivý. 

Samostatnou kapitolou sú veľmi starí srnci, ktorých vzhľadom na ich tajomný spôsob života, je možné vidieť len sporadicky, niekedy len raz za sezónu. Počas väčšiny roka sa skrývajú v hustých porastoch. Na ich okraji sa objavujú ojedinele, často len v období ruje. 

Teraz, keď už máme pevné základy, môžeme obrazne povedané začať ťahať vonkajšie múry t.j. pristúpime k spresneniu odhadu veku srnca. Tu je dôležité pozorovať jedinca zboku a na prijateľnú vzdialenosť, pri ktorej budú sledované oblasti zreteľne viditeľné. Naša pozornosť sa sústredí na telesné proporcie sledovaného jedinca – tvar hlavy, krku, nôh a línia chrbta. Mladý srnec má zaoblenú hlavu, tenký opticky dlhý a vysoko nesený. Rovná línia chrbta a dlhé ( v pomere k šírke tela – viď obrázok mladého srnca ) a štíhle behy. Dospievajúci srnec má rozšírenú a hranatú hlavu a kratší krk. Hmota sa presúva smerom dopredu a je viditeľný kohútik. Dospievajúci srnec má hranatú hlavu nesenú veľmi nízko. Výrazný kohútik a prepadnutie v bedrovej časti. Krátke silné behy a pri čelnom pohľade široký postoj s telom umiestneným medzi behmi.

 

Vhodné je všímať si partiu, ktorú tvoria línia čela a nosné kosti. Čelo mladého srnca ( do 3. až 4.rokov ) je nízke a tvorí takmer rovinu s dlhou nosnou kosť, ktorá budí dojem mierneho sklonu smerom dolu hlavne na konci. Pri dospelom a starom srncovi je čelo vždy vysoké a nosné kosti sa zdajú byť krátke a v mieste napojenia na čelo sú akoby prehnuté, preto koniec nosnej kosti pôsobí dojmom dohora zahnutého nosu. 

Pri pozorovaní jedinca nesmieme opomenúť skutočnosť, či nejde o tzv.teritoriálneho srnca. Tento u nás zostane lebo tu žije. Najlepšie sa to zistí v máji podľa viditeľnosti pohlavných orgánov medzi zadnými behmi. Samotná srsť pozorovaného jedinca môže tiež poslúžiť ako dobré vodítko pre odhad veku, ale je potrebné zamerať sa hlavne na stav výmeny srsti. Treba mať však na zreteli aj ten fakt, že jedinec ktorý je doposiaľ neprefarbený, môže byť chorý. Aj sfarbenie srsti nám môže pomôcť pri odhade veku. Sfarbenie srsti 1.ročných srncov je jasno červené, 2. – 3. ročných srncov hrdzavo červené s náznakmi tmavých odtieňov a pri 4. - 7. ročných srncoch ( viď obrázok dospievajúceho srnca ) červeno-hnedé, vytieňované a s tmavým pruhom za lopatkou.

 

Pri odhade veku sa často spomína sfarbenie hlavy. Žiaľ aj z vlastnej skúsenosti som zistil, že vo väčšine prípadov skôr prispieva k nadhodnoteniu veku ako podhodnoteniu. Variabilitu sfarbenia hlavy je možné vidieť už pri mladých srnčekoch. Skôr by som doporučil venoval sa očiam. Pri mladom srncovi sú detské a veľké a pri starom pôsobia unaveným dojmom. 

 

 

Takže, múry sú už vytiahnuté a tak môžeme obrazne povedané položiť strechu – parožie. Významným ukazovateľom veku vo vzťahu k trofeji je pre poľovníka stav vytĺkania parožia. Starí poľovníci hovorili, že mladé jedince vytĺkajú parožie na silnejších a staršie jedince na tenších konároch. Dôvodom má byť fakt, že starému sa silnejší konár nezmestí medzi kmene parožia. V skutočnosti je vysvetlenie jednoduchšie. Poškodenie silnejších konárov je dielom dospievajúcich srncov ( II. VT ), ktorí si vyhľadávajú rovnocenných súperov a tak demonštrujú svoju fyzickú zdatnosť.

Pokiaľ poľovník vidí srnca s parožím ešte v lyku, mal by si overiť, či to nie je dôsledok choroby prípadne trvalého poranenia. V opačnom prípade môže ísť o znak „ sily „ ( parožie ešte rastie ) sledovaného jedinca, a ak toto parožie spĺňa požadované parametre pre danú VT, musí ho ponechať v chove. Samotný tvar parožia môže poľovníkovi pomôcť pri stanovení chovnosti pozorovaného jedinca. Starí poľovníci často hovorievali napr. že každý vidliak je podozrivý – buď ide o mladého ( chovného ) alebo o staršieho ( výradového ) jedinca. Tiež medzi staršími poľovníkmi panuje názor, že pri starých srncoch sa predné výsady skracujú a kmene parožia majú tvar zahnutého meča. Toto tvrdenie nie úplne spoľahlivé. V prípade stretu s jedincom, ktorý má na hlave abnormálne tvarované parožie, je potrebné stanoviť príčinu takéhoto stavu. Môže ísť o trvalé následky, ktoré vedú k vyradeniu jedinca z chovu, alebo o dočasné následky, ktoré sa nemusia v nasledujúcom období prejaviť. Tu by som doporučoval prečítať si knihu „ Abnormální parúžky „ , ktorá podrobnejšie rozoberá problematiku abnormálneho parožia. Samotné parožie jedinca porovnávame so stanovenými minimálnymi parametrami chovných srncov pre danú oblasť. Aj keď stará múdrosť hovorí, že ročné srnce nemajú vôbec žiadne ružice, mladšie a stredne staré srnce majú ružice vencovité a staré srnce ich majú strechovité, tak jednoduché to však nie je. Srnec má také ružice, aké má vrodené dispozície. Niektorým jedincom sa ružice vôbec nevyvinú . Tu si nejeden z čítajúcich poľovníkov položí otázku, kedy má všetky tieto informácie zozbierať. Otázka už bola vlastne zodpovedaná – od polovice apríla do polovice mája – kedy dochádza ku všetkým podstatným zmenám na sledovanej zveri.

 Ten kto pre posúdenie premeškal jar, stratil celý rok  

Ak poľovník zodpovedne vyhodnotil všetky získané informácie a nemá čo i najmenšie pochybnosti, môže pristúpiť k realizácii odstrelu sledovaného jedinca na základe platnej povolenky na lov. Ak sa však objavili nejaké pochybnosti v súvislosti zo získanými informáciami a ich vyhodnotením, nesmie realizovať odstrel jedinca. Skúsme sa držaťsa starej múdrosti, ktorá hovorí: 

Príkazu, poľovník vždy plne dbaj, čo si dobre nespoznal, na to nestrieľaj ! 

Po úspešnom prevedení odstrelu má poľovník za povinnosť overiť si správnosť chovateľského zásahu. Je to niečo podobné ako kolaudácia hotovej stavby. Ale o tom si povieme niečo v ďalšom článku. Všetko čo som zatiaľ uviedol v článku som si aj v praxi overil. Nie vždy sa podarí získať všetky informácie, ale čím ich bude viac, tým to bude jednoduchšie. Nezabúdam ani na to, že budú existovať aj výnimky, ale kde nie sú. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že zo začiatku to bude pre mnohých ťažké, ale neskôr Vám to môže priniesť nový pohľad do sveta srnčej zveri ale aj nové zážitky umocnené o radosť z úlovku.

 

Autor: Ján Krnáč.

 

 

Prihlásenie

Fáza mesiaca

Východ a západ slnka

Východ slnka 07:07
Západ slnka 17:45

Kto je online

Práve tu je 41 návštevníkov a 7 členov on-line

Partnerské projekty: